reklama

Skláňam sa pred šedinami a rokmi...

STAROBA... šedivé vlasy a vrásky, za ktorými sa skrýva vždy iný životný príbeh, sám sebou ojedinelý. Jeseň života, babie leto, čas, kedy rastie múdrosť, uzlíček spomienok uložených kdesi hlboko v duši...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Starneme od svojho narodenia, či sa nám to páči alebo nie.  

Znova a znova sa prehrabávam v obrovskej krabici čiernobielych fotografií starých rodičov, melancholicky spomínam na svoje zážitky z detstva, bábiky, pesničky, básničky, ktoré ma učil môj starý otec. Okamihy, ktoré sa Vám vryjú do pamäti, verše, ktoré ma učil, sa posúvajú ako tradícia z generácie na generáciu. 

Spomienky na starých rodičov má skoro každý z nás. Aj keď tí moji sú len „obyčajní ľudia“, predsa sú pre mňa vzorom, sú pre mňa svojím spôsobom výnimoční... 

Nikdy som ju nevolala „babi“, cítila sa nato príliš mladá. „Stará mama“ je to správne oslovenie pre ňu, aj keď možno znie trochu oficiálne. Moja stará mama bola v mladosti veľmi pekná, pritom sa nikdy nemaľovala. Dívam sa na jej tvár, počúvam jej plány na zajtra, ktoré vždy ukončí vetou: „...ak sa dožijeme zajtrajška...“ V tom malom mestečku, kde býva, každú nedeľu cestou do kostola v inom kostýme prezentuje posledné modely dnešnej módy. Šatka uviazaná okolo hlavy, zaprášené okuliare s hrubým rámom, pohladenie, úsmev, nepatrné vrásky...To je moja stará mama.  Do komôrky tajne odkladá výbornú štrúdľu, lokše alebo kakaové koláče, pretože „ ...dnes príde jej vnučka...“ Obrovskou strapatou metlou naháňa opadnuté lístie starého viniča, čo zhodil vietor. Vždy bola a je dobrou matkou, gazdinou, kuchárkou. S ľahkosťou v duši dokáže odpúšťať drobné prehrešky môjho starého otca a on si ju zato nesmierne váži. Vytvoril sa medzi nimi veľmi krehký nežný vzťah.

Otváram dvere, ona zvierajúc v rukách ruženec, on usadený za veľkým dreveným stolom lúšti krížovku. „Ako sa máte?“, s tradičnou otázkou na perách pobozkám oboch na líce. „Keby bolo lepšie, už to ani nevydržíme,“ odvetí môj starý otec. „Chýbala si nám...,“ v jeho pohľade upretom na mňa môžem dokonale spočítať dni a hodiny, ktoré uplynuli od nášho posledného stretnutia. Ten pohľad hovorí za všetko. Pohodlne sa zaborím do mäkkého kresla, zatvorím oči a započúvam sa do piesne, ktorú má tak rád...Milujem jeho rozprávačský talent, keď spomína na staré časy, ťažký život, strasti, ale aj radovánky všedných dní...   

STAROBA... šedivé vlasy a vrásky, za ktorými sa skrýva vždy iný životný príbeh, sám sebou ojedinelý. Tieto chvíle pravidelných návštev starých rodičov si chcem vryť do pamäti. Chvíle, ktoré ma napĺňajú šťastím. Je to čas, ktorý je nám darovaný, prežime ho preto s našimi najbližšími...

Zuzana Komáčková

Zuzana Komáčková

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úplne normálna baba, ničím výnimočná...niekedy sa správam ako dieťa, niekedy ako ozajstná dospeláčka...chcem byť milovaná,obdivovaná,obávaná... skrátka chcem v ľuďoch prebudiť emócie, jednoducho túžim po kontakte za každú cenu... Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu