sedím za písacím stolom a tak by som potrebovala napísať slovo, vetu, vychrliť zo seba čo najviac, aby tá vnútorná ťarcha zo mňa opadla.
Neľúbi ma... Nedá sa mi. Neviem prehovoriť, súvisle chápať myšlienky, porozumieť okoloidúcim ľuďom v práci, ktorí mi kladú pre mňa momentálne úplne nezmyselné otázky.
Neustále dookola si opakujem, čo sa vlastne stalo. Prečo znova tá istá pesnička, aká som skvelá kamoška, perfektný človek, pričom sa pomaly začínam strácať vo všetkých tých superlatívoch, ktoré mi kedy povedal...
Už dobrých desať minút pozerám von oknom na padajúce vločky, roztápajúce sa na obločnici, ktoré mi svojím spôsobom pripomínajú fakt, že moj život už sa opäť neuberá tým správnym smerom.
Neľúbi ma...Nenávidím tento pocit bezmocnosti. Neviem ako reagovať, ako zapadnúť znova do kolobehu všedných dní bez neho. Bez jeho prítomnosti, bez toho, že sa ešte niekedy bude zaujímať o to, ako sa mám, ako som prežila dnešný deň alebo čo sa mi dnes pekné snívalo.
Chýba mi jeho záujem, aj keď možno len na diaľku,jednoducho ten vnútorný pocit, že "niekomu" na Vás záleží.
Neľúbi ma... Už ma nebudú štekliť motýle v brušku, keď ho stretnem, nikdy sa nezasmejem nad vtipom, ktorý mi povedal a spontánne mu už nikdy nevyjadrím, ako ho mám rada, aj keď je taký truhlík:)
Mám v sebe zmätok a poriadne obrovský. Biela či čierna? Zlé či dobré? Ľúbiť či neľúbiť ďalej?
Nikdy pre mňa nejasal, netešil sa z maličkostí možno takým spôsobom ako ja,ale tým som ho práve dopĺňala. Navonok sa síce tváril, aký je silný, ale bol to skôr pancier. Vo vnútri mal city, ale ten jeho hrubý pancier im bránil dostať sa von. Alebo sa len jednoducho bál. Prejaviť sa, zaväzovať ako predým...
Mám ďalej bojovať o jeho priazeň??? Alebo...
Prestalo snežiť. Všetky vločky sa už roztopili a ja som od toho momentu už nebola schopná nič riešiť. Asi to je dobre. Vyrovnať sa s okolitým svetom a odteraz sa držať len pevne pri zemi, nepretržite sa pozerať realite do očí. Nič neočakávať a nebyť nikdy sklamaný...
Možno to je len môj pocit. Koniec koncov koho to vlastne zaujíma, komu na tom naozaj záleží...
